Takýto problém sme tam mali viacerí. Vlastne celý dom bol nezamestnaný. Pracovali pre toho Turka, čo im aj prenajímal dom. Mal svoju agentúru a „poskytoval prácu“. Využíval hlavne Slovákov z východu, z Litvy, z Ukrajiny.
Nasľuboval im prácu, oni prišli a čakali, kedy prácu dostanú. Potom im niečo zohnal, skôr tak na 3 mesiace a potom zase nič.
Pravdaže inkasoval za každú prenajatú izbu, tak si chlapci nedokázali našetriť, stále boli v mínuse. V takýchto prípadoch ide aj o to, kto má odvahu skúsiť šťastie inde aj za cenu, že stratí strechu nad hlavou. Lebo, tak to tam funguje, ten dom akože patrí agentúre, ak pre nich nepracuješ, choď hľadaj si inú izbu. Takto tých ľudí vydierajú. Ja som sa tam dostala náhodou, pretože z tých ľudí momentálne nemal úžitok a mal voľnú izbu. Pravdaže očakával, že budem ďalší jeho potenciálny pracujúci.
Ja som však jeho návrhy odmietla a povedala som mu, že si nájdem prácu a idem o dom ďalej. Počula som od ostatných, že vraj sľubuje dievčatám prácu v hoteli a pritom tam robia kurvy, samozrejme každá sa stala jeho milenkou, veď musel ich najprv opáčiť. Ja som mala šťastie, nie som atraktívna, som v stredných rokoch a nie som krásavica. Takže som mala od neho pokoj. Snažila som sa ostatným pomôcť a ťahala som ich do agentúr, aby sa od neho odtrhli. Jeden z Litvy ušiel, asi si našiel prácu, jeden nakoniec išiel skúsiť šťastie do Írska a ostatní asi zadlžení zle dopadli. Myslím, že ten Turek bol prekvapený, keď som mu povedala, že mám prácu a odchádzam. Nebola som jeho typ, bola som príliš na jeho vkus inteligentná a samostatná.
Bola som hodená do vody a ešte neviem plávať.
V prvom rade som sa vyspala, v tom momente som prvýkrát videla posteľ za posledné štyri dni, bolo mi jedno, že sa nemám čím prikryť, zjedla som sendvičový chleba a spala. Na druhý deň som išla von, foťák zo sebou, knižka angličtiny a išla som pešo hľadať agentúry. Prvé dva mesiace, kým som hľadala prácu som každý deň chodila do Jobcentra, všade pešo, nejedla som mäso, a až po troch mesiacoch som si kúpila paplón, vankúš a posteľnú bielizeň. Učila som sa každý deň angličtinu. Chodila medzi ľudí, do centra a do knižnice, kde bol internet zadarmo a mohla som komunikovať s rodinou. Nemala som na cestu domov, lebo peniaze, ktoré som mala som pri všetkej skromnosti minula na tú hnusnú izbu.
Môj priateľ si našiel prácu ako robotník na stavbe, ale rozišli sme sa po mesiaci. Odišiel s Poliakmi do iného domu a ja tiež som si našla inú lacnejšiu izbu.
Prvú prácu som dostala 15. októbra, upratovala som na škole ako part-time. 80 libier na týždeň akurát na prežitie. Navštívila som a zaregistrovala sa asi v ôsmich agentúrach. Dali mi prácu, lebo som už dokázala komunikovať, tvrdo som na sebe makala, veď prácu dostaneš iba vtedy, keď vieš, čo chcú od teba. Za 3 hodiny som mala upratať 5 tried, dve kancelárie, dva záchody a chodbu. Na každú miestnosť som mala 20 minút a to som musela stíhať. Cestovala som do práce hodinu tam a hodinu naspäť. Autobusy majú časový interval 20-30 minút. Nič moc.
Autor: Sarkana Pridané: 27.03.2008
Pokračovanie príbehu:
Sarkana: Moje začiatky v UK (3.): Nová práca
O autorovi
