Ďajšiu prácu som našla až po mesiaci, nastúpila som ako chyžná v hoteli Hilton. Chodila som do agentúry, ktorá mi dala prácu v škole, že nechcem part-time ale full-time. Až mi povedali – DOVIDENIA.
Tak som zase hľadala agentúru a chodila po hoteloch a vypisovala žiadosť o prácu. Tam som nemala šancu, lebo bavili sa s tebou iba vtedy ak si dlhšie ako polroka v UK a pracuješ. A ďalšia vec, hotely sú obsadené Poliakmi a Rusmi.
Natrafila som na agentúru, ktorá potrebovala hneď ľudí, tak bolo to skôr o šťastí. Stravu som mala v hoteli. Tak som ušetrila, hrôza bola cestovanie z mojej indickej štvrti Smethwick v Birminghame až do blízkosti letiska do hotela. Už som mala buspas, takže cesta týždenne ma stála 17 libier. Mala som plat od 205-210 libier týždenne, moja réžia 17 libier buspas + 50 libier izba + 17.5 libry cigarety + 10 libier jedlo, ostané išlo domov na Slovensko. Domov som posielala 100 libier týždenne+6 libier poplatok.
Môj život si vyžadoval skromnosť a vieru. Všetci sú tam VYSLANCI, ktorí prežívajú, aby mohli dotovať a živiť rodiny. Je treba si odoprieť, a pomaly si kúpiť, čo potrebujete. A v práci? Si ju vážiť, je tam nasadené tempo, je tam konkurent Poliaci a iní, ktorí vedia makať. Ak si sám, je ti ťažko. Nedokážeš si našporiť rezervu, keď ste pár pomaly si treba našetriť, lebo o prácu môžte ľahko dôjsť. Agentúry žijú s vašej práce a nedovolia, aby ste dosiahli niekde kontrakt. Možno až po polroku aj viac. Osem mesiacov asi čakáte na možnosť sa dostať z agentúry a získať naozaj prácu.
Ale… musíte doržiavať ich predpisy: nesmiete meškať, nesmiete chýbať v práci, zapisovať odchod a príchod , break ak to oni dovolia, musíš stíhať prácu, nezaostávať za ostatnými, robiť ju poriadne, čo je v náplni vašej práce. Pokiaľ pracujete cez agentúru nedajú vám zarobiť naviac. Nadčasy vám dajú, iba ak naozaj potrebujú. Majú tam na to vlastných zamestnancov, ktorí majú prednosť. Nemáte zaručené, že dostanete prácu každy deň od pondelka do piatka. Stalo sa mi, že mi dali v hoteli službu len tri dni v týždni a bola som z toho na nervy. Preto som si hľadala znova prácu.
Nebola som spokojná, veď som živila rodinu a doma čakali na pravidelný prísun. Financovať dve domácnosti je veľmi náročné a ťažké, preto Poliaci tam majú celé rodiny, ktoré si potom môžu prenajať dom, a pracujú viacerí v rodine na iných miestach. Keď niekto stratí prácu, tak druhý ťahá ostatných. Ale sama ako som bola ja ako VYSLANEC rodiny, tak to bola ako pomalá smrť.
Autor: Sarkana Pridané: 28.03.2008
Pokračovanie príbehu:
Sarkana: Moje začiatky v UK (4.): V hoteli cez anglickú agentúru
O autorovi
